Psychologické otázky pri starostlivosti o chorých
Psychológia ako moderná veda o psychických javoch sa sformulovala po
zložitom vývoji filozofického myslenia na prelome 19. a 20. storočia. Úlohou
psychológie je skúmať zákonitosti vzniku, vývinu, utvárania psychiky a jej
prejavy u človeka.
Psychológiu môžeme definovať ako vedu o zákonoch zrodu a
fungovania psychického odrazu objektívnej skutočnosti v procese činnosti človeka.
Predmetom psychológie je skúmať podstatu a zákonitosti psychiky dospelého
človeka žijúceho v podmienkach našej civilizácie.
I keď sa psychológia ako veda začala rozvíjať pomerne nedávno, jej poznatky sa
nedajú zhrnúť pod jeden názov. Preto dnes hovoríme o systéme psychologických
vied, ktorý zahrňuje tzv. základné, špeciálne a aplikované psychologické
disciplíny.
Patria k nim najmä:
- všeobecná psychológia
- psychológia osobnosti
- ontogenetická psychológia
- fyziologická psychológia
- sociálna psychológia
- psychopatológia
Špeciálne psychologické disciplíny sú tie, ktorých poznatky majú ešte
širší teoretický ráz, ale riešia zároveň aj špecifickejšie psychologické
problémy, majú špecifickú oblasť skúmania.
K najzákladnejším psychologickým disciplínam patria:
- pedagogická psychológia
- zdravotnícka psychológia
- psychológia práce
- poradenská psychológia
- forenzná psychológia
Psychologický prístup k chorému
O potrebe správneho psychologického prístupu k chorému, ako o akejsi všeobecnej
zásade zaobchádzania s chorým, sa neraz hovorí. Ak máme na úvod charakterizovať,
v čom spočíva psychologický prístup, k chorému treba uviesť tri aspekty:
- rešpektovanie osobnosti chorého vrátane duševných zmien pri ochorení,
- osobnosť zdravotníka a jeho primerané postoje tak k chorému, ako aj k svojej
práci,
- celé ovzdušie nemocničného prostredia, celková atmosféra vzájomnej interakcie
pacient - zdravotník.
Poznanie pacientov je zložité a bližšia identifikácia duševných zmien v chorobe
by si neraz vyžadovala aj psychologické vyšetrenie. Informácie o duševných
zmenách, ktoré pri chorobe nastávajú, umožňujú zdravotníkovi lepšie sa
orientovať v tom, ako pristupovať k chorému.