Psychosociálne aspekty cukrovky u detí

Medzi psychikou chorého dieťaťa a chorého dospelého je určite rozdiel. Ten základný je prirodzene vo veku. Dieťa chorobu inak vníma, inak ju prežíva a inak na ňu reaguje. Keďže príznaky a priebeh somatických aj duševných chorôb u detí sú odlišné, deti liečia v osobitných detských nemocniciach, alebo detských oddeleniach. Každá chronická choroba je vážnou zmenou nielen v živote dieťaťa, ale aj jeho rodiny. Chronicky choré deti musia často prekonať dlhší pobyt v liečebniach, alebo musia dodržiavať liečebné obmedzenia doma, a častejšie sa vracajú do zdravotníckych zariadení na kontrolné vyšetrenia. Diabetické deti sa už v mladom veku musia naučiť sebaovládaniu. Okrem toho veľa detí má skreslené predstavy o príčine vlastnej choroby. Vidno to aj z výrokov detí, ako napríklad: "Ochorel som preto, lebo som jedol veľa cukru." Takéto názory a predstavy budia cit viny, ktorý nepriaznivo vplýva na duševný vývin dieťaťa.

DM u detí v jednotlivých vývinových obdobiach

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že čím má jedinec nižší vek, tým má akútne ochorenie dramatickejší priebeh a chorý sa rýchlejšie uzdraví. Dieťa, ktoré leží schvátené a dehydrované, sa po infúzií úplne zmení: hrá sa, akoby sa nič nestalo. Svoje ochorenie prežíva primerane stupňu vlastného duševného vývinu. Život detí postihnutých DM je podstatne obmedzený , aj keď plný význam ochorenia ešte nechápu.
Existujú určité zásady, ktoré je dôležité zohľadniť pri ošetrovaní detí z hľadiska prežívania choroby a tieto je potrebné rešpektovať i u detí s chronickým ochorením - DM.
Deti batolivého veku sú neposedné, stále sa niečím potrebujú zaoberať a je nevyhnutné zamestnať ich vhodnou činnosťou a hrou. Ich pozornosť pri aplikovaní inzulínu alebo meraní glykémie môžme odpútať napríklad hračkami.
Deťom predškolského veku je už smutno za kamarátmi, najmä ak sa pre ochorenie nemôžu zúčastňovať činností s ostatnými rovesníkmi. Bolesť vyjadrujú plačom, bolestivým výkonom sa spočiatku rozhorčene bránia, no postupne si privyknú na pravidelné vpichy inzulínu a merania glykémií. Niektoré deti mladšieho školského veku si e šte občas poplačú, ak sú v dôsledku hospitalizácie odlúčení od rodiny a cítia sa byť ohrození.
Deti staršieho školského veku neplačú, naopak snažia sa správať hrdinsky (najmä chlapci). Môžu sa objaviť pokusy o simuláciu príznakov niektorých ochorení.
V období dospievania vystupuje do popredia stud z nahoty, zvýšené pozorovanie svojho vzhľadu, najmä pokožky a pohlavných znakov. Telesný vzhľad, mentálna výkonnosť i zdravotný stav sú súčasťou sebahodnotenia adolescentov, preto sa s táva, že v puberte a adolescencii sa v dôsledku chronického ochorenia môže objaviť znížené sebavedomie, prípadne aj komplexy menejcennosti. Neraz v tomto období aj hazardujú so zdravím - neraz ľahko oblečení idú na schôdzku, do kina či na diskotéku, skúšajú to s fajčením, pitím a fetovaním, nedodržujú režimové zásady.
V puberte a v adolescencii vystupujú do popredia často prvky nespolupráce, zlá kontrola výsledkov, až ich klamanie, reakcie vzdoru a pubertálna kríza, tiež sa pridávajú problémy so zaradením medzi rovesníkov. Postupne s dospievaním a osamostatňovaním sa, sa tiež ukazujú problémy s výkonom v rôznych spoločenských, športových a iných aktivitách.
Obavy z vývoja partnerských vzťahov sa zakladajú už v detstve, ale až neskôr naberajú konkrétne obrysy. Neistota pri hľadaní vlastnej identity je umocnená narušenou koncepciou "sebahodnotenia" a je často kompenzovaná protestnými reakciami, ktoré môžu mať závažné zdravotné následky.
U mladých dospelých pristupujú problémy s pracovným zaradením, konkrétnu podobu dostávajú problémy so založením rodiny a rodičovstva.