Adaptácia chorého a jej mechanizmy

Charakteristickým znakom správania organizmu (vrátane človeka) je adaptácia. Tento pojem sa v psychológií používa na označenie procesov i mechanizmov duševného prispôsobenia na rozličné životné zmeny.
Adaptácia zahrňuje aj spôsob vyrovnania sa so vzniknutými zmenami. Choroba predstavuje určitú zmenu. Už skutočnosť, že zaužívaný rytmus každodenného života sa musí nahradiť novým, menej bežným, predstavuje určitú záťaž. Chorý je prinútený vzdať sa svojich každodenných zvyklostí a záľub a oddialiť splnenie svojich najbližších životných cieľov. Činorodý človek ťažko znáša pripútanie na posteľ a ťažko sa vzdáva aktivít, na ktoré si privykol. Prispôsobenie sa tejto skutočnosti si vyžaduje určitú duševnú energiu.
Prvým problémom psychologického prístupu k chorému je už samo oznámenie diagnózy. Zriedkavejšie typy reakcií na oznámenie diagnózy je reakcia nedôverou a cit ľahostajnosti. Sú síce menej výrazné ako psychický šok, ale treba im venovať pozornosť. Nedôvera k zisteniu choroby môže totiž byť nielen formou psychologickej ňsebaobrany, ale aj jednou formou zakrývania strachu z choroby. Cit ľahostajnosti má zasa blízko k apatii, astenickému reagovaniu na chorobu, ktoré potom sťažuje spoluprácu pacienta pri liečbe.
Spôsob vyrovnávania sa s chorobou ovplyvňuje aj názory pacienta na danú chorobu, jeho vedomosti o nej a samozrejme aj existujúce predsudky a skreslené názory.

Adaptácia na chorobu

Jedným z dosť častých spôsobov neprimeranej adaptácie na chorobu je depresívno - pesimistická adaptácia. Je to prípad, keď chorý reaguje na ochorenie depresiou, žiaľom, strachom. Pacient sa poddáva chorobe a astenické city sťažujú mobilizáciu prirodzených obranných mechanizmov organizmu, čo sťažuje priebeh choroby.
Odlišnou formou neprimeranej adaptácie na chorobu je optimistická adaptácia. Takýto chorý môže reagovať na oznámenie diagnózy nedôverou v jej presnosť, ale v každom prípade podceňuje závažnosť svojho ochorenia. Neberie svoju chorobu dosť vážne a nepripisuje jej taký dosah, aký v skutočnosti môže mať. V dôsledku toho zanedbáva liečenie, odmieta sa šetriť, nedodržiava zásady životosprávy, nerešpektuje požiadavky diétneho režimu a podobne.
Primeraná, realistická adaptácia na chorobu si vyžaduje prijímať chorobu ako skutočnosť, ktorú treba rešpektovať. Na jednej strane ju nepodceňovať a na druhej strane neupadať do depresie, apatie alebo paniky. Neznamená to, že by aj pri realistickom príjmaní choroby nemohol mať pacient isté obavy. Je správne, ak sa pacientovi stručne objasní jeho stav, aby sa zabránilo vzniku nežiaducich obáv.

Vplyv nemocničného prostredia

Uviedla som už, že choroba mení životný štýl pacienta. Pri hospitalizácii je táto zmena výraznejšia. Nemocničný režim obmedzuje jednotlivého pacienta tým, že sa musí prispôsobiť celému kolektívu oddelenia. Navyše sa treba prispôsobiť spolupacientom, ktorých sociálne zloženie je iné ako v každodennom pacientovom prostredí. Musí sledovať ich osud, mať na nich ohľad, zriekať sa osobného pohodlia a obmedzovať svoje zvyky.
Osobitným problémom je strach, ktorý sa neraz viaže na nemocničné objekty. Typicky vyvoláva strach a obavy aj nemocničný zápach, ktorý symbolizuje nemocnicu a vyvoláva rozličné asociácie o strastiach, ktoré sú zdrojom obáv. Od pacienta sa vyžaduje, aby sa na väčšinu špecifík nemocničného prostredia pasívne prispôsobil.
Problém adaptácie vystupuje do popredia u ľudí hospitalizovaných po prvý raz. Pri opätovných hospitalizáciách sa dokonca môžeme stretnúť s iným negatívnym javom. Nachádzajú sa v praxi pacienti, ktorým sa "zhorší" stav, keď sa im oznámi, že sa už uvažuje o ich prepustení. Spôsob života v nemocnici im vyhovuje, prípadne rieši ich životné ťažkosti, znamená pre nich menšie starosti, menej záťaže, cit istoty, prípadne aj únik od ťažších povinností alebo neusporiadaného rodinného života. Ide o relatívne zriedkavý jav, ale treba počítať aj so skutočnosťou, že tak ako sama choroba, aj hospitalizácia sa môže včleniť do pacientovho spôsobu života ako jeho súčasť, ktorej sa ťažšie vzdáva. V porovnaní s inými životnými problémami predstavuje pre neho optimálnejší spôsob života.